Kvalitné školy môžu byť u nás aj v zahraničí. Alebo nie?

Autor: Dušan Marko | 25.3.2015 o 11:44 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  1175x

Neviem či som ten pravý na to, aby som posúdil otázku, či je vysokých škôl na Slovensku veľa a či sú kvalitné. Aby môj názor mal nejakú váhu, musel by som zrejme na vlastnej koži stráviť na každej škole aspoň jeden semester.

Môj názor na to, ako má vyzerať štúdium je už niekoľko rokov nastavený inak ako názor nejakého gymnazistu, študenta práva, medicíny, či podobne pre mňa náročných odborov. Chodil som na strednú školu, kde sa viac priestoru dávalo vlastnej sebarealizácii. Maturoval som v odbore Propagačné výtvarníctvo a nikdy som teda nebol nútený sedieť za množstvom kníh a tlačiť do hlavy množstvo nepotrebných informácií. Načo? Nikdy ma nebavila matematika, fyzika, chémia a podobné predmety. Preto som nemal potrebu a ani nevidel zmysel v ich štúdiu. Kde je sever viem a viem si aj vypočítať koľko mi majú vydať v obchode. Myslím si, že každý by sa mal venovať tomu, čo mu tak nejako od narodenia ide samo. Už počas štúdia strednej školy som sa však stretával s názorom, že moja škola nie je dosť dobrá, že jej štúdium nemá perspektívu a čo vlastne budem robiť potom?

Stredná škola mi dala veľa. Naučil som sa, že je na mne čo, ako a kedy spravím. Na koniec však každý okrem mňa bude hodnotiť výsledok a žiadne „ale“ nebude na mieste. Preto ak sa už do niečoho pustím, snažím sa spraviť to čo najlepšie ako viem. Tiež viem a veľakrát sa mi potvrdilo, že niekedy až prehnaná snaha má úplne opačný účinok. Vždy som bol cieľavedomý a sebavedomý, kvôli čomu si často ľudia myslia, že som namyslený. Už som si na to zvykol.

Keď som sa rozhodoval čo bude so mnou po strednej, vedel som, že chcem ísť študovať ďalej. Nie kvôli osobnej potrebe mať pred menom titul, ale tak ako mnoho mojich rovesníkov, nevedel som si predstaviť žeby som mal zrazu skočiť do pracovného života. Do života dospelých. Myslím si, že dnes tomu nie je inak a veľké percento ľudí sa na vysoké školy hlási práve z podobného dôvodu. Horšie však podľa mňa je, keď niekto ide na školu kvôli rodičom, alebo práve preto, že ten titul za každú cenu chce. Ja som sa snažil vybrať si školu, ktorá ma bude baviť. Vybral som si masmediálnu komunikáciu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej UCM). Hlásil som sa na školy u nás na Slovensku aj v Česku a s odstupom času neľutujem, že som dal tejto škole prednosť pred Univerzitou Komenského v Bratislave či Akadémii Umení v Banskej Bystrici.

Na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda a tiež na fakultu masmediálnej komunikácie sa stále v určitých intervaloch sťažujú jej odporcovia a neprajníci. Vraj je to škola, ktorá nám nič nedá. Neviem aké sú iné, keďže som si štúdium na iných školách nevyskúšal, a preto nebudem tvrdiť, že slovenské školy sú nekvalitné. Je pravda, že nebyť skúškového, tak nie som nútený pozerať sa do kníh. Naša škola nám však dáva obrovský priestor na sebarealizáciu. Ak chce niekto skutočne pracovať v médiách tak ako ja, tak je pre neho UCM určite kvalitná škola!

Mám veľa známych, ktorí študujú podobné odbory ako ja na „lepších“ slovenských školách. Na takých, na ktoré si nikto nedovolí adresovať krivého slova. Keď mi však povedia, že za tri roky štúdia neboli v televíznom štúdiu, nedržali v ruke mikrofón alebo kameru a nemali možnosť spraviť nejakú zaujímavú reportáž či rozhovor, tak sa pýtam, k čomu im tá škola je? Podľa mňa je zbytočné, aby niekto vedel ako má vyzerať reportáž, článok alebo iný mediálny produkt v teoretickej rovine, keď to nevie zrealizovať v praxi.

Tiež sa často stretávam s tým, že školy na Slovensku a aj tá moja sú skorumpované a titul si stačí zaplatiť. Netvrdím, že tomu tak nie je. Nikdy som sa ale o túto možnosť nezaujímal a ani sa zaujímať nebudem. Preto sa neviem k tomuto vyjadriť. Možno mám spolužiakov, ktorí sa na školu dostali protekčne, možno sú aj takí, ktorí už majú titul istý. Tak je tomu ale zrejme aj v Amerike, v Rakúsku, v Taiwane a kdekoľvek inde, nie len na Slovensku.

Vrátim sa však k nadpisu a k tomu, či sú na Slovensku kvalitné školy alebo nie. Určite je vzdelanie v zahraničí na neporovnateľne vyššej úrovni. Vo väčšine prípadov je však vzdelanie na vysokých školách spoplatnené, pričom na Slovensku ho máme prakticky zadarmo. Netreba sa teda čudovať, že naše školy nemajú špičkové vybavenie, či profesorov ktorí majú na konte niekoľko prestížnych úspechov a objavov. Ak by som bol jazykovo natoľko zdatný a finančne zabezpečený, tak by som sa zrejme tiež rozhodol pre štúdium v zahraničí. Ale nie kvôli škole, ale kvôli životu mimo Slovenska a poznaniu nových kultúr a ľudí.

Na Slovensku je 13 súkromných škôl, kde je celé štúdium hradené študentom. Vybavenie na týchto školách aj možnosti študentov sú teda pochopiteľne na vyššej úrovni než je tomu na slovenských štátnych školách. U našich krajanov však prevláda z nejakého dôvodu názor, že ak je niekto na súkromnej škole, tak môže byť úplne hlúpy, pretože si to platí. Nie je tomu tak. Rovnako aj študenti týchto škôl musia absolvovať prijímacie konanie, učiť sa na skúšky či písať seminárne práce. Aspoň by tak tomu malo byť. Ak by sa na Slovensku úplne spoplatnilo vysokoškolské štúdium, tak by sa zrejme znížil počet vysokoškolákov, no čo sa týka verejnej mienky, určite by sa nezmenil názor na to, že absolventi VŠ sú nekvalitní. Všetci by predsa mali tituly „kúpené“.

V závere chcem povedať to, že podľa môjho názoru je hlúpe tvrdiť, že nejaká škola je nekvalitná ak s ňou nemáme vlastnú skúsenosť. Je na každom z nás, ako sa k štúdiu postavíme a či budeme na sebe makať. Rovnako kvalitné a nekvalitné školy môžu byť na Slovensku aj kdekoľvek inde. Tak ako aj v iných sférach, tak aj o vysokých školách podľa mňa rozširujú negatívne informácie hlavne ľudia, ktorým sa z nejakého dôvodu nepodarilo uspieť, nechytili sa svojej šance, nesnažili sa a sú sklamaní vlastným životom.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?